ZLATÁ VLNA

Mária Ferenčuhová

Mária Ferenčuhová

Mária Ferenčuhová (1975) je poetka, prekladateľka a filmová teoretička. Debutovala básnickou zbierkou Skryté titulky (2003), v ktorej si kritika okrem kinematografických inšpirácií všimla aj vzťah autentickosti, emocionálnosti a odstupu, intelektualizácie výpovede. V nasledujúcich zbierkach Princíp neistoty (2008) a Ohrozený druh (2012) na rozširovaní motívov rozvíjala poetiku načrtnutú v debute. Jej štvrtá zbierka Imunita (2016), čiastočne postavená na premyslenom koncepte a apropriácii a čiastočne naznačujúca autobiografické pozadie, zaznamenala výrazný kritický úspech. Vo svojich básnických výskumoch pokračuje naďalej, nateraz ostatná zbierka vyšla v roku 2020 pod názvom Černozem. Je tiež autorkou troch publikácií o filme a preložila romány Phillippa Sollersa, Michela Houellebecqua, Amélie Nothomb, Laurenta Bineta, Alaina Mabanckoua a iných, ale aj eseje Paula Virilia, Georgea Didi-Hubermana, Françoisa Josta či Jacqua Rancièra.