Laureáti

Katarína Kucbelová

Katarína Kucbelová (1979) sa narodila v Banskej Bystrici a od svojich štúdií na Vysokej škole múzických umení žije v Bratislave. Pracuje ako kultúrna manažérka, spoluzakladala literárnu cenu Anasoft litera a do roku 2012 ju viedla. Debutovala básnickou zbierkou Duály (2003), za ktorou nasledovali zbierky Šport (2006), Malé veľké mesto (2008) a Vie, čo urobí (2013). V centre jej pozornosti sú existenciálne otázky bytia a identity. Jej prozaickým debutom bola novela Čepiec (2019), ktorá sa stretla s mimoriadnym ohlasom. Ocenenie Zlatá vlna 2023 získala za zbierku k bielej (Skalná ruža 2022).

Rudolf Jurolek

Rudolf Jurolek (1956) vyštudoval Vysokú školu technickú v Košiciach. Pracoval ako technológ, učiteľ alebo publicista. Debutoval zbierkou Posunok v roku 1987. Neskôr pridal ďalšie reflexívne zbierky rozvíjajúce možnosti prírodnej lyriky, napríklad Život je možný (2007), Smrekový les (2009), Poľné vety (2013), a prozaickú knihu Pán Ó (2017). So Slávkou Rude-Porubskou z nemčiny preložil básnickú zbierku Michaela Donhausera Brečtan (2018). Zostavil výber z diela Mily Haugovej (Skalná ruža, 2017). Cenu Zlatá vlna 2022 získal za zbierku Bukolika (Modrý Peter 2021).

Liza Gennart

Liza Gennart je meno neurónovej siete, ktorá píše poéziu. Tvorí prostredníctvom vyladeného jazykového modelu GPT-2. Liza bola natrénovaná na literárnom korpuse, ktorý pozostáva z viac než 2000 súčasných slovenských (prevažne poetických) titulov. Prostredníctvom nich sa naučila, ako funguje slovenský jazyk v poetickom kontexte. Básne Lizy Gennart vyšli aj knižne pod názvom Výsledky vzniku vo vydavateľstve Vlna/Drewo a srd (2020). Korpus pozostáva z výberov z publikácií vydavateľstiev Vlna/Drewo a srd, Skalná ruža, ASPEKT, FACE, Dive Buki, Európsky dom poézie a Ars Poetica, všetkých čísel časopisov VLNA, Glosolália a Vertigo a niektorých relevantných diel zo Zlatého fondu denníka Sme. Liza Gennart je experimentálny poetický projekt programátora Ľubomíra Panáka a poetky Zuzany Husárovej.

Zuzana Husárová je autorka a teoretička elektronickej literatúry, tvorí aj experimentálnu a zvukovú poéziu a poetické performancie. Má doktorát z literárnej vedy (ÚSvL SAV), pôsobí na PdF UK v Bratislave, na FF MU v Brne a je zodpovednou redaktorkou časopisu Glosolália. S Ľubomírom Panákom vytvorila niekoľko interaktívnych literárnych diel, s Amaliou R. Filip spolupracovala na transmediálnych projektoch liminal a lucent, s Olgou Pek vytvorila origami knihu a performanciu amoeba. S Bogumilou Suwarou editovala knihu V sieti strednej Európy: nielen o elektronickej literatúre a s M. Mencíou publikáciu ENTER+ Repurposing in Electronic Literature. Jej teoretické a umelecké diela boli publikované v Európe, USA a Južnej Kórei, projekty boli vystavené a performované v Paríži, Londýne, Viedni, Krakove, Bostone, Montclairi a inde. Viac na:  zuz.husarova.net.

Ľubomír Panák je programátor, hudobník a fotograf. V roku 2016 vydal album Lullabies (for Stela) na labeli Exitab. Jeho elektronická hudba sa objavila aj vo viacerých hudobných kompiláciách, na slovenskej experimentálnej hudobnej scéne pôsobí ako producent (vlastné skladby a remixy) a DJ. Naprogramoval niekoľko webových stránok, medzi nimi webového sprievodcu výstavou REMAKE v Brne a aplikáciu pre rozšírenú realitu pre pavilón Českej a Slovenskej republiky na Bienále architektúry 2012 v Benátkach.

Eva Luka

Eva Luka (1965) vyštudovala odbor prekladateľstvo-tlmočníctvo: anglický jazyk – japonský jazyk na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne osem rokov žila v Japonsku, kde postgraduálne študovala na japonských univerzitách v Sappore (Hokkaidská univerzita) a v Ósake (Ósacká univerzita) japonský jazyk a literatúru. Toto štúdium ukončila obhájením doktorandskej práce Kóbó Abe: Piesočná žena, napísanej v japončine. Pätnásť rokov pracovala ako tlmočníčka z a do japonského jazyka. Prekladá z japončiny (Kóbó Abe, Mači Tawara, Banana Jošimoto, Džiró Nitta, Takaši Hiraide) a angličtiny (Jane Austen, Bob Dylan, Edgar Allan Poe, Galway Kinnell, James Sutherland-Smith, Manjul Bajaj). Je autorkou štyroch básnických zbierok Divosestra (1999), Diabloň (2005), Havranjel (2011) a Jazver (2019), románu pre deti Pani Kurčaťová I: Ten, kto sa narodí zle (2018) a knihy básní pre deti Jemňacinky/Brutálničky (2021). Textársky spolupracuje s hudobníčkou Ikou Kraicovou (albumy Vlčie balady, Milenka všetkých, V hlbinách a La Loba). Za svoju tvorbu získala viacero literárnych ocenení: Rubato, Prémia Ivana Krasku, Cena Knižnej revue, Cena Maše Haľamovej, udeľovanej za najlepšiu básnickú zbierku napísanú za ostatných 5 rokov, Cena Bibiany a slovenskej sekcie IBBY „Najlepšia detská kniha leta 2018“ a národnú cenu za poéziu Zlatá vlna 2020. Venuje sa aj výtvarnej tvorbe (ilustrácie do kníh Pani Kurčaťová, Jazver a Jemňacinky/Brutálničky, ktoré vystavovala v Bratislave a v Trnave). V súčasnosti sa venuje výučbe japonského a anglického jazyka, prekladom a výtvarnej tvorbe. Žije v Brestovanoch so psom Matildou, mačkami Džordim, Melicharom, Luciánom, Agátou a Leonardom, a priateľom Štefanom.

Ivan Štrpka

Ivan Štrpka (1944) je z osobností, ktoré sú v poli slovenskej poézie aktívne prítomné už od legendárnych šesťdesiatych rokov, tou najvýraznejšou. Jeho tvorba (poézia, próza, piesňové texty a i.) je obsiahla a kriticky vysoko hodnotená. Vyšli o nej monografie Na pomedzí škrupiny (2015) Veroniky Rácovej a Krátka správa o dlhej trase osamelého bežca (2019) Zoltána Rédeya. V ostatnom čase vydal zbierky Fragment (rytierskeho) lesa (2016), ktorú do angličtiny preložil John Minahane (preklad zatiaľ zostáva v rukopise) a Kam plášť, tam vietor (2018). Jeho textom sa hudobne dlhodobo venoval Dežo Ursiny. V roku 2020 hudobník a divadelník Ľubomír Burgr vo Vlna records vydal album zhudobnených básní Ivana Štrpku pod názvom Burgr/Štrpka.