Laureáti

Liza Gennart

Liza Gennart je meno neurónovej siete, ktorá píše poéziu. Tvorí prostredníctvom vyladeného jazykového modelu GPT-2. Liza bola natrénovaná na literárnom korpuse, ktorý pozostáva z viac než 2000 súčasných slovenských (prevažne poetických) titulov. Prostredníctvom nich sa naučila, ako funguje slovenský jazyk v poetickom kontexte. Básne Lizy Gennart vyšli aj knižne pod názvom Výsledky vzniku vo vydavateľstve Vlna/Drewo a srd (2020). Korpus pozostáva z výberov z publikácií vydavateľstiev Vlna/Drewo a srd, Skalná ruža, ASPEKT, FACE, Dive Buki, Európsky dom poézie a Ars Poetica, všetkých čísel časopisov VLNA, Glosolália a Vertigo a niektorých relevantných diel zo Zlatého fondu denníka Sme. Liza Gennart je experimentálny poetický projekt programátora Ľubomíra Panáka a poetky Zuzany Husárovej.

Zuzana Husárová je autorka a teoretička elektronickej literatúry, tvorí aj experimentálnu a zvukovú poéziu a poetické performancie. Má doktorát z literárnej vedy (ÚSvL SAV), pôsobí na PdF UK v Bratislave, na FF MU v Brne a je zodpovednou redaktorkou časopisu Glosolália. S Ľubomírom Panákom vytvorila niekoľko interaktívnych literárnych diel, s Amaliou R. Filip spolupracovala na transmediálnych projektoch liminal a lucent, s Olgou Pek vytvorila origami knihu a performanciu amoeba. S Bogumilou Suwarou editovala knihu V sieti strednej Európy: nielen o elektronickej literatúre a s M. Mencíou publikáciu ENTER+ Repurposing in Electronic Literature. Jej teoretické a umelecké diela boli publikované v Európe, USA a Južnej Kórei, projekty boli vystavené a performované v Paríži, Londýne, Viedni, Krakove, Bostone, Montclairi a inde. Viac na:  zuz.husarova.net.

Ľubomír Panák je programátor, hudobník a fotograf. V roku 2016 vydal album Lullabies (for Stela) na labeli Exitab. Jeho elektronická hudba sa objavila aj vo viacerých hudobných kompiláciách, na slovenskej experimentálnej hudobnej scéne pôsobí ako producent (vlastné skladby a remixy) a DJ. Naprogramoval niekoľko webových stránok, medzi nimi webového sprievodcu výstavou REMAKE v Brne a aplikáciu pre rozšírenú realitu pre pavilón Českej a Slovenskej republiky na Bienále architektúry 2012 v Benátkach.

Eva Luka

Eva Luka (1965) vyštudovala odbor prekladateľstvo-tlmočníctvo: anglický jazyk – japonský jazyk na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne osem rokov žila v Japonsku, kde postgraduálne študovala na japonských univerzitách v Sappore (Hokkaidská univerzita) a v Ósake (Ósacká univerzita) japonský jazyk a literatúru. Toto štúdium ukončila obhájením doktorandskej práce Kóbó Abe: Piesočná žena, napísanej v japončine. Pätnásť rokov pracovala ako tlmočníčka z a do japonského jazyka. Prekladá z japončiny (Kóbó Abe, Mači Tawara, Banana Jošimoto, Džiró Nitta, Takaši Hiraide) a angličtiny (Jane Austen, Bob Dylan, Edgar Allan Poe, Galway Kinnell, James Sutherland-Smith, Manjul Bajaj). Je autorkou štyroch básnických zbierok Divosestra (1999), Diabloň (2005), Havranjel (2011) a Jazver (2019), románu pre deti Pani Kurčaťová I: Ten, kto sa narodí zle (2018) a knihy básní pre deti Jemňacinky/Brutálničky (2021). Textársky spolupracuje s hudobníčkou Ikou Kraicovou (albumy Vlčie balady, Milenka všetkých, V hlbinách a La Loba). Za svoju tvorbu získala viacero literárnych ocenení: Rubato, Prémia Ivana Krasku, Cena Knižnej revue, Cena Maše Haľamovej, udeľovanej za najlepšiu básnickú zbierku napísanú za ostatných 5 rokov, Cena Bibiany a slovenskej sekcie IBBY „Najlepšia detská kniha leta 2018“ a národnú cenu za poéziu Zlatá vlna 2020. Venuje sa aj výtvarnej tvorbe (ilustrácie do kníh Pani Kurčaťová, Jazver a Jemňacinky/Brutálničky, ktoré vystavovala v Bratislave a v Trnave). V súčasnosti sa venuje výučbe japonského a anglického jazyka, prekladom a výtvarnej tvorbe. Žije v Brestovanoch so psom Matildou, mačkami Džordim, Melicharom, Luciánom, Agátou a Leonardom, a priateľom Štefanom.

Ivan Štrpka

Ivan Štrpka (1944) je z osobností, ktoré sú v poli slovenskej poézie aktívne prítomné už od legendárnych šesťdesiatych rokov, tou najvýraznejšou. Jeho tvorba (poézia, próza, piesňové texty a i.) je obsiahla a kriticky vysoko hodnotená. Vyšli o nej monografie Na pomedzí škrupiny (2015) Veroniky Rácovej a Krátka správa o dlhej trase osamelého bežca (2019) Zoltána Rédeya. V ostatnom čase vydal zbierky Fragment (rytierskeho) lesa (2016), ktorú do angličtiny preložil John Minahane (preklad zatiaľ zostáva v rukopise) a Kam plášť, tam vietor (2018). Jeho textom sa hudobne dlhodobo venoval Dežo Ursiny. V roku 2020 hudobník a divadelník Ľubomír Burgr vo Vlna records vydal album zhudobnených básní Ivana Štrpku pod názvom Burgr/Štrpka.