Zlatá vlna za vlnou sa valí alebo Stručne o jednej básnickej cene
Text Radoslav Passia
Foto Zuzana Dzurdzíková
Cena za poéziu Zlatá vlna vznikla v roku 2019 ako spoločný projekt viacerých kultúrnych a literárnych organizácií. Zastrešilo ho občianske združenie Novotvar, organizujúce rovnomenný medzinárodný literárny festival, na ktorom sa táto cena každoročne udeľuje.
Potrebu mať na Slovensku rešpektované ocenenie za poéziu, založené na nezávislom rozhodovaní odborne fundovanej poroty, ktoré by nominovaným a laureátom navyše zabezpečovalo aspoň elementárnu propagáciu a podporu pri kontakte s čitateľmi, pociťovali aktéri a aktérky slovenského literárneho diania už dlhodobo. Pri teoretických úvahách „ako na to“ a kaviarenských diskusiách ich
inšpirovali vzory z okolitých krajín aj prozaická literárna cena Anasoft litera. Viaceré staršie ceny s inštitucionálnym zázemím vo verejných ustanovizniach alebo stavovských spisovateľských organizáciách, ktoré mohli prevziať úlohu vlajkového ocenenia tohto menšinového žánru, v nových podmienkach po Novembri 1989 atrofovali alebo nadobudli príliš skupinový a okrajový charakter. Nové literárne ceny sa na poéziu, naopak, nezameriavali vôbec alebo len okrajovo.
Iniciatívu v tejto oblasti teda prevzali festival Novotvar a časopis Vlna. Na začiatku to nebol projekt, ktorý by vynikal jasnou koncepciou. Azda za to mohli aj opodstatnené obavy z reálnej organizačnej záťaže na pár zainteresovaných jednotlivcov. Organizátori totiž cene Zlatá vlna okrem spomenutých „serióznych“ ambícií spočiatku pripisovali vo verejnej komunikácii aj istý recesisticko-parodický rozmer. Nesúvisel s prácou poroty a výberom prvých laureátov, ale s prezentáciou ceny ako „národnej“ a taktiež s niektorými provokačne postavenými pasážami jej prvého štatútu. Popierali totiž nestrannosť poroty a uťahovali si z „rehúšovských“ puristických predstáv o konflikte záujmov v hodnotení a financovaní umeleckých grantových projektov a v literárnom živote všeobecne. V kontexte niektorých dobových debát a kontroverzií na sociálnych sieťach tak organizátori so sebe vlastným pôvabom nízkotatranských medveďov upozorňovali na nemožnosť nastaviť a skutočne dodržiavať tvrdé pravidlá nezávislosti a objektivity v takej malej a vzájomnými väzbami previazanej komunite, akou je slovenská poézia.
Počas šiestich úplných ročníkov cena prešla koncepčnými zmenami, no jej základné princípy zostali zachované. Každoročne sa mení odborná porota, ktorá na jar vyberá na základe svojho najlepšieho vedomia a svedomia zo slovenskej básnickej produkcie predchádzajúceho kalendárneho roka finalistov ceny (nominované sú minimálne tri a maximálne sedem diel). V lete sa
uskutočňujú čítačky nominovaných autorov a iné propagačné aktivity. Na jeseň porota určí laureátku alebo laureáta, ktorého meno sa verejnosť dozvie začiatkom októbra počas slávnostného večera na festivale Novotvar.
Celý projekt je v súčasnosti odkázaný na neisté grantové financovanie. Nemá silného sponzora či inštitucionálne zázemie a celý organizačný tím toto celoročné podujatie pripravuje popri svojich hlavných zamestnaniach. Aj preto sa Zlatá vlna deklaruje ako „artist run award“, teda skôr kolegiálny projekt, ktorým samotní autori vkladajú časť svojej energie v prospech budovania spoločného priestoru slovenskej poézie.
Ako pri každej cene, aj v prípade Zlatej vlny platí, že kľúčovým prvkom jej dôveryhodnosti a potenciálnej prestíže je odborná porota – jej zloženie, práca a rozhodnutia. Na základe výsledkov doterajších ročníkov sa zdá, že Zlatá vlna formuje zmysluplnú tradíciu oceňovania dôležitých aktérov nášho básnického diskurzu.
Diskusia s nominovanými básnikmi (sprava): MIchael Pacun, Juliana Sokolová a Dušan Šutarík. Moderovala Ľubica Schmarcová.
Laureátka Zlatej vlny 2024, poetka Mila Haugová.
LAUREÁTKY A LAUREÁTI CENY ZLATÁ VLNA V ROKOCH 2019 AŽ 2024
2019 – Ivan Štrpka
2020 – Eva Luka
2021 – Liza Gennart
2022 – Rudolf Jurolek
2023 – Katarína Kucbelová
2024 – Mila Haugová
NOMINÁCIE NA CENU ZLATÁ VLNA V ROKOCH 2019 AŽ 2024
2019 – Veronika Dianišková (Správy z nedomovov, vydavateľstvo Modrý Peter), Erik Jakub Groch (nil, úvod, Fra), Marián Milčák (Teserakt, Modrý Peter), Nóra Ružičková a Marianna Mlynárčíková (abc, Skalná ruža), Ivan Štrpka (Kam plášť, tam vietor, Artforum)
2020 – Ľuboš Bendzák (Vlastná váha, Skalná ruža), Jana Bodnárová (Terče, Modrý Peter), Eva Luka (Jazver, Modrý Peter), Ivona Pekárková (Lepšia verzia seba, Brak), Kamil Zbruž (Deň pri jazere, Vlna/drewo a srd)
2021 – Robert Bielik (Zorné pole tmy, Petrus), Liza Gennart (Výsledky vzniku, Vlna), Daniela Kováčiková (Svet:lom, Vlna), Dominika Moravčíková (Deti Hamelnu, Skalná ruža), Kamil Zbruž (Graffiti a Graffiti na vlaku, Vlna)
2022 – Erik Jakub Groch (Viety, Skalná ruža), Mila Haugová (Z rastlinstva, Skalná ruža), Rudolf Jurolek (Bukolika, Modrý Peter), Ladislav Lipcsei (Polaris, Modrý Peter), Marián Milčák (Provinčné básne, Modrý Peter), Nóra Ružičková (Súčasnosti, Skalná ruža)
2023 – Alena Brindová (Horolezci, FACE), Katarína Kucbelová (K bielej, Skalná ruža), Juraj Kuniak (Ako sme sa stali, Skalná ruža), Anna Ondrejková (Strmina, FACE), Ivan Štrpka (Hermovská chôdza, Modrý Peter)
2024 – Veronika Dianišková (Zmena skupenstva, Modrý Peter), Mila Haugová (Dokonalé zviera(nie), Ars Poetica), Filip Németh (Žitava, Brak), Michael Papcun (Ghetto Palm, Vlna), Juliana Sokolová (Domáce práce, Literárna bašta), Dušan Šutarík (Správa o fiktívnej monarchii, Vlna).
ZLOŽENIE ODBORNEJ POROTY CENY ZLATÁ VLNA V ROKOCH 2019 AŽ 2025
2019 – Mária Ferenčuhová, Peter Šulej, Michal Tallo, Miroslava Vallová
2020 – Derek Rebro, Eva Urbanová, Jaroslav Šrank
2021 – Ivana Hostová, Veronika Rácová, Miroslava Vallová
2022 – Michal Habaj, Radoslav Passia, Zoltán Rédey
2023 – Mária Ferenčuhová, Jana Juhásová, Ján Štrasser
2024 – Atilla Merva, Ľubica Schmarcová, Jaroslav Šrank
2025 – Marián Andričík, Patricia Gonzalo de Jesús, Ivan Štrpka
Zablahoželať laureátke prišiel aj primátor Bratislavy Matúš Vallo. Na fotografii s členmi poroty a organizačným tímom.